Zdaňovanie dividend zhorší podnikanie

Dividenda je podiel na zisku v spoločnosti, ktorý sa vypláca zo zdanených príjmov firmy. Na tomto princípe bola v minulosti postavená koncepcia celého zákona o dani z príjmov. Preto sa pri výplate dividend neplatí žiadna ďalšia daň.

Od roku 2011 začali dividendy podliehať zdravotnému poisteniu. Bol však stanovený strop, nad ktorý sa už poistenie neplatí. Novela ruší platenie zdravotného poistenia a chce zaviesť zdanenie výplaty dividend sadzbou dane 15 percent (možno to bude napokon menej) prípadne až 35 percent pri výplate dividendy určenej do tzv. nezmluvnej krajiny. Maximálny strop, ktorý sa uplatňoval doteraz pri zdravotnom poistení, bude zrušený.

a)  Zhoršenie podnikateľského prostredia

V daňovej legislatíve prebiehajú sústavné nekoncepčné zmeny. Sú stále nepredvídateľné. Neustále zmeny v daňových predpisoch zvyšujú podnikateľom finančné a administratívne náklady. Nekoncepčné a často retroaktívne zmeny bránia podnikateľom pri ich finančnom plánovaní.

Dividendy vo väčšine krajín EÚ podliehajú zdaneniu. Slovensko bolo svojím nezdaňovaním špecifické a vďaka tomu atraktívne pre zahraničných investorov. Zdanením dividend sa táto naša výhoda stráca. 
Pre malých a stredných podnikateľov predstavujú zdravotné odvody z dividend dodatočnú finančnú záťaž a často volali po zrušení odvodov. Zdravotné odvody síce zrušené budú, ale nahradí ich daň s ešte vyššou sadzbou a bez maximálneho stropu. To môže demotivujúco pôsobiť na podnikateľské prostredie.

Dôsledkom toho bude pravdepodobne aj zníženie atraktivity podnikania ako takého, či už pre existujúcich alebo aj pre potenciálnych nových podnikateľov.

b)  Retroaktivita a diskriminácia

• Problémom pri zdanení dividend je retroaktivita novely. Chce zaviesť zdanenie aj takých dividend, ktoré sú vyplácané za účtovné obdobia, počas ktorých neboli podiely na zisku zdaňované.
• Ak by teda v roku 2016 valné zhromaždenie spoločnosti rozhodlo o výplate dividend napríklad za rok 2015, platilo by sa zdravotné poistenie vo výške 14 percent. Avšak podnikatelia si vo firmách ponechali zisky aj za staršie roky. Ak by sa rozhodli vyplatiť si zisk za rok 2011, platili by z neho zdravotné poistenie iba 10 percent. Zo ziskov napríklad za rok 2008 sa dokonca žiadne zdravotné poistenie neplatí.
• Ak by však valné zhromaždenie rozhodlo v roku 2018 o rozdelení zisku za predchádzajúce účtovné obdobia, novela požaduje zdaniť zisk 15 percentami. Neberie do úvahy, že ide o zisk z minulých rokov, v ktorých neboli dividendy zdaňované. Novela tým diskriminuje a trestá tých podnikateľov, ktorí ponechali svoje zisky v spoločnosti napríklad z dôvodu jej rozvoja.

Retroaktivitu zákona ilustruje nasledujúca tabuľka. Ukazuje rozdielny prístup k ziskom vykázaným za minulé obdobia v prípade vyplácania dividend buď v roku 2016, alebo po účinnosti novely v roku 2018. V poslednom riadku tabuľky je sumárne zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia.

c)  Dosah na pozemkové spoločenstvá

Zavedenie zdanenia dividend sa negatívne dotkne aj bežných občanov, ktorí sú členmi pozemkových spoločenstiev. Ministerstvo pôdohospodárstva vo svojej pripomienke k novele zákona konštatovalo, že bude mať priamy finančný dosah približne na 1,5 milióna bežných obyvateľov. Má ísť najmä o občanov žijúcich prevažne na vidieku. Tí sú totiž združení asi v 3 000 pozemkových spoločenstvách. Ministerstvo vyčíslilo, že v dôsledku zdanenia podielov vyplatených medzi jednotlivých členov pozemkových spoločenstiev by sa mali znížiť príjmy obyvateľov až zhruba o 6 miliónov eur.

Zároveň je dôležité spomenúť, že pre samotné pozemkové spoločenstvá bude novela znamenať významné zvýšenie administratívnej a finančnej záťaže. K tomu príde v dôsledku toho, že pozemkové spoločenstvá budú musieť vedieť správne posúdiť legislatívu a dodržať všetky termíny a iné povinnosti voči daňovým úradom.